Koloman Sokol – „Dobré umenie” w Galerii Nedbalka w Bratysławie

   Sobotni poranek nadał światu mrocznej aury, a ja zrozumiałem, że to najlepszy dzień, by odwiedzić galerię. W drodze do sztuki wpierała mnie córka – studentka szkoły plastycznej. Chętnie podzielimy się z wami naszymi wrażeniami z wystawy, którą zobaczyliśmy.

   Bratysławska galeria Nedbalka nastawiona jest na prezentację słowackiej sztuki współczesnej. Na parterze znajduje się sala, w której prezentowane są wystawy czasowe. Tym razem odwiedzający galerię mogą podziwiać prace Kolomana Sokola.

   Koloman Sokol (12.12.1902 Liptovský Mikuláš/ Słowacja – 12.1.2003 Tucson, Arizona/ USA) należy do najbardziej znanych przedstawicieli słowackich artystów plastyków. Jest twórcą nie tylko słowackiej, ale i meksykańskiej grafiki.

   Na obecnej wystawie przedstawione zostały prace z okresu 1968 – 1993, a zatem znajdują się na niej późniejsze prace, należące do ostatniego okresu działalności artysty. Charakteryzują się one tym, że autor odchodzi od precyzji formy, stawiając raczej na specyficzną atmosferę tych dzieł. Swoboda w przetwarzaniu tematów dodaje obrazom Kolmana Sokola żywotności, a nawet przypuszczam, że życie dzieło sztuki z tej wolności wyrasta.

   Zmierzając swą artystyczna drogą, autor wypracował swój charakterystyczny styl, który jest kombinacją kilku technik jednocześnie. Trudno powiedzieć, czy w tym wypadku chodzi o eksperyment, bowiem wystawione prace wydają się dokładnie odzwierciedlać zamysł ich twórcy.

   Każdy obraz przedstawia pewną historię (lub część historii), za której pośrednictwem autor ujawnia swoje postrzeganie świata, czasami wydaje się wręcz tworzyć swój własny świat.

   Na odbiór wystawionych prac wpływa ich kolorystyka, ich spójność, określone wyrazy twarzy namalowanych postaci, które mimo pewnej jednoznaczności ich przedstawienia, ujawniają wewnętrzny stan twórcy.

   W łatwiejszym odbiorze prac Sokola pomagają zawieszone na ścianach cytaty zaczerpnięte z wypowiedzi artysty.

Tereza Valachová i Branko Valach

**********

   Sobotné ráno vrhlo na svet zamračený pohľad a mne bolo jasné, že dnes je ten správny deň na návštevu galérie. Na ceste za umením mi robila spoločnosť aj moja dcéra – študentka výtvarných umení.
   Radi sa s vami podelíme o dojmy z výstavy, ktorú sme navštívili.

   Bratislavská galéria Nedbalka je zameraná na prezentáciu slovenského, moderného výtvarného umenia verejnosti. Jej prízemné priestory sú určené nestálym expozíciám. Tentokrát môžu návštevníci obdivovať diela Kolomana Sokola.

   Koloman Sokol ( 12.12.1902 Liptovský Mikuláš – 12.1.2003 Tucson, Arizona USA ) patrí medzi najvýznamnejších predstaviteľov slovenského výtvarného umenia. Je zakladateľom nielen slovenskej, ale i mexickej grafiky.

   Táto výstava predstavila umelcove diela pochádzajúce z obdobia r. 1968 – 1993. Ide teda o neskoršiu tvorbu patriacu do poslednej etapy umelcovho vývoja. Tá je typická najmä tým, že autor upúšťa od presnosti formy a dáva tak vyniknúť atmosfére diela.

   Voľnosť spracovania témy, akoby dodávala obrazom Kolomana Sokola živosť, ba hádam, akoby z tejto voľnosti život umeleckého diela vznikal.

   Autor na svojej tvorivej ceste dospel k svojmu osobitému štýlu, ktorý je charakterizovaný kombinovaním viacerých techník súčasne. Ťažko povedať, či ide v tomto prípade o experiment, nakoľko vystavené diela pôsobia, že presne odrážajú úmysel ich tvorcu.

   Každý obraz predstavuje príbeh (alebo časť príbehu), prostredníctvom ktorého autor komunikuje svoje vnímanie sveta, niekedy akoby sa pokúšal o vytváranie sveta vlastného.

   Celkový dojem z vystvavených diel podčiarkuje ich farebná zladenosť a ucelenosť a taktiež výrazy v tvárach postáv, ktoré nám zjavujú výpoveď ich tvorcu, a to i napriek ich jednoduchému stvárneniu. Alebo práve vďaka tejto jednoduchosti.

   Jednoduchšiu uchopiteľnosť vystavených diel Kolomana Sokola umožňujú aj nainštalované citáty tohto významného umelca.

Tereza Valachová a Branko Valach